Naším cieľom je, aby sme o mede neuvažovali len ako o zdravotníckej pomôcke, ktorou je aj barla či obväz. Lebo zdravotnícka pomôcka nedokáže vplývať na kožné bunky, ale med a materská kašička to dokážu, vraví vedec Juraj Majtán.
Na včely sa musíme pozerať ako na superorganizmus. Ak by sme izolovali päť včiel a skúmali ich, veľa by sme sa o ich živote nedozvedeli, vraví mikrobiológ Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied.
Na aké typy rán je vhodné použiť med?
Med je vhodný na hojenie malých rán, na odreniny, pľuzgiere či menšie popáleniny. Vhodný je však aj na preležaniny, vredy predkolenia alebo diabetické vredy. Diabetici sa ma často pýtajú, či môžu med používať, lebo sa obávajú, že cukor, ktorý med obsahuje, sa dostane z rany do krvného riečiska. Je dokázané, že to tak nie je a med je bezpečný na liečbu rán aj u diabetikov.
Má med antibakteriálne účinky?
Áno, má. Lieči ťažko sa hojace rany, a to predovšetkým elimináciou baktérií kolonizujúcich rany. Ale my sme dokázali, že med je nielen antibakteriálny, ale aj imunomodulačný. To znamená, že vplýva na bunky kože tak, aby sa rana rýchlejšie hojila. Podporuje bunky kože, aby rýchlejšie migrovali a pozitívne vplýva na reeipitalizáciu rán, čiže podporuje tvorbu epitelu, bunkového tkaniva.
Aké sú výhody medu, ak sa aplikuje na chronické rany?
Na liečbu chronických rán – čiže rán, ktoré sa mesiace, niekedy roky nehoja a baktérie ranu stále kolonizujú – nie je vhodné používať lokálne antibiotiká. Aplikovať treba vysoké dávky, aby sme baktérie dokázali zabiť, lebo vytvárajú rezistentný biofilm, kde bunky navzájom komunikujú a dochádza k výmene živín. Výhodou medu je, že na neho ešte nebola popísaná rezistencia baktérií. Antibiotikum pôsobí len na základe jedného konkrétneho mechanizmu, ale med účinkuje pomocou viacerých mechanizmov naraz. Med má nízke pH okolo 4,5 až 5,5, takže bráni rastu baktérií. Med je ideálny produkt na vlhké hojenie rán. Po nariedení medu sa zmení pH, čo vedie k produkcii peroxidu vodíka, ktorý má antibakteriálne účinky. Čiže v mede je obrovské množstvo látok, ktoré bojujú proti baktériám rôznymi spôsobmi na rozdiel od antibiotika, ktoré je veľmi špecifické. Hovorí sa, že med lieči bez jaziev. Treba to brať s rezervou, lebo veľmi závisí od typu rany a opravných mechanizmov konkrétneho jedinca. Nemenej dôležitý aspekt medu je, že eliminuje zápach. Chronická rana výrazne páchne a med absorbuje všetky pachy.
V auguste ste s kolegami publikovali článok v kvalitnom časopise Scientific Reports, v ktorom ste sa zaoberali peptidom s názvom defenzín-1. V čom spočíva jeho význam?
Ide o antibakteriálny peptid (krátky reťazec navzájom pospájaných aminokyselín, pozn. red.), ktorý včely vylučujú do každého medu a aj materskej kašičky. Zistili sme, že celkový obsah peptidu v medoch sa líši. Niektoré včely produkujú viac obranných látok do medu, takže hladina peptidu sa líši od jednej včelej rodiny k druhej, ale inak platí, že ho musí mať každý med. Prirovnal by som to k tomu, ako ľudia vylučujú sliny. Všetci máme sliny, niekto menej a iný viac. Mimochodom, ľudia so zvýšenou tvorbou slín majú menej kazov, lebo sa im sliny stále obmieňajú a obmývajú zuby. V našej práci sme dokázali, že uvedený peptid nie je len antibakteriálny, ale pozitívne vplýva na kožné bunky, takže sa rana lepšie hojí. V štúdii publikovanej v Scientific Reports sme sa zamerali na laboratórne, ako aj predklinické testovanie imunomodulačných aktivít defenzínu-1. Na predklinické testovanie sme ako zvierací model použili potkany s vytvorenou akútnou ranou. Mali sme dve skupiny, experimentálnu, kde sme do rany ako terapeutikum používali defenzín-1 v gélovom nosiči a kontrolnú, kde sa použil iba gélový nosič. Dokázali sme, že denfenzín-1 podporil rýchlejšie zahojenie rán.
Prečo si daný peptid nevyrobíme synteticky?
Ak má nejaký peptid povedzme 51 aminokyselín – ako je to v prípade včelieho defenzínu-1 – a vy zistíte, že iba 5 aminokyselín stačí na vyvolanie žiaduceho terapeutického účinku, tak sa synteticky vyrába len potrebných 5 aminokyselín. Lenže defenzín-1 je veľmi špecifický a vymazanie nadbytočných miest a porušenie štruktúry by znamenalo aj stratu biologickej aktivity. Navyše, ako som hovoril, med má celý rad pozitívnych terapeutických vlastností, preto sa berie ako celok a nie je vhodné z neho vybrať len jednu izolovanú zložku.
Med na lekárske účely prechádza nejakou zvláštnou úpravou, alebo postačí, ak na hojenie rany využijem prírodný med bez úprav?
Med je prírodný produkt a obsahuje rôzne baktérie, ktoré dokážu prežiť aj v jeho kyslom prostredí. Jediný rozdiel medzi bežným medom a medom medicínskej kvality je sterilizácia pomocou ionizujúceho žiarenia – gama ožiarením. Takáto forma sterilizácie eliminuje samotné baktérie, ale aj bakteriálne spóry, ktoré sú inak mimoriadne odolné na vysokú teplotu. Podmienkou toho, aby sa niečo považovalo za zdravotnícku pomôcku, je, že to musí byť sterilné. Med na lekárske účely sa používa vo forme stopercentného medu v tube alebo vo forme náplastí, do ktorých je impregnovaný med. Naším cieľom je, aby sme o mede neuvažovali len ako o zdravotníckej pomôcke, ktorou je aj barla či obväz. Lebo zdravotnícka pomôcka nedokáže vplývať na kožné bunky, ale med a materská kašička to dokážu. Ak sa ľudí pýtame na terapeutické využitie medu, väčšinou nevedia, že by sa mohol používať aj na hojenie rán. Pritom už v staroveku sa používal nielen ako sladidlo, ale aj na hojenie rán a na detoxikačné masáže.
Dá sa na bežnú odreninu použiť aj prírodný med, ktorý neprešiel sterilizáciou?
Osobne by som si na drobnú ranku alebo odreninu dal aj prírodný med, ktorý som si vyrobil sám, a viem, čo v ňom je, alebo je od včelára, ktorému dôverujem. Bohužiaľ, včelári majú tendenciu medy všelijako vylepšovať, a pritom ich môžu poškodiť. Konzumenti napríklad nemajú radi medy, ktoré sú kryštalické a myslia si, že sú pančované. Ale kryštalizácia je prirodzená vlastnosť medu. Z toho dôvodu ich výrobcovia niekedy zahrievajú. Keď to preženú, med aj vyzerá dobre, ale biologická aktivita v ňom môže výrazne klesnúť, alebo byť nulová. Ak je med biologicky aktívny, znamená to, že má uvedené antibakteriálne, antioxidačné a iné prospešné vlastnosti. V opačnom prípade si na raňajky a do rán dávate len nasýtený cukorný roztok.
Akceptujú lekári to, že včelie produkty by sa dali reálne využiť v medicíne?
Sú lekári, ktorí to stále berú tak, že „jedna babka povedala“ a vyčítajú nám, že nie sú spravené metaanalýzy (celková analýza čiastkových štúdií, pozn. red.). Lenže ono je ťažké spraviť ich, pretože každý používa svoj lokálny med, ktorý má odlišné vlastnosti. Napríklad v Austrálii a na Novom Zélande využívajú manukový med, u nás je jeho konkurentom medovicový med. V Malajzii je zase typický tualang med.
Čo je to manukový med?
Manukový med sa produkuje v špecifickej oblasti v Austrálii a na Novom Zélande z kríku manuka, po slovensky balmínu metlatého. Manukový med nevonia vábne a nechutí dobre, takže ľudia dlho nevedeli, čo s ním robiť. Potom ho začali intenzívne skúmať a dnes ho aplikujú na rany. Jeho zvláštnosťou je, že má úplne iný mechanizmus účinku ako iné medy vo svete. V Austrálii a na Novom Zélande z neho spravili zdravotnú pomôcku a v nemocniciach to bežne používajú na hojenie rán. Dostať ho môžete aj u nás. Kilo medicínskeho medu môže stáť až 500 eur. U nás používame medovicový med. Na rozdiel od bežných kvetových medov je živočíšneho pôvodu. Vošky sajú miazgu, vezmú si látky, ktoré potrebujú a zvyšok ide ako exkrét preč. Nemýľme si to s exkrementom. Exkrét môžeme vidieť ako bodky, ktoré sú na zemi. Včely to berú. Hovorí sa, že medovicový med je každý tretí rok, lebo naň musia byť vhodné podmienky. Tento rok sa javí chudobný na medovicový med.
Aké iné včelie produkty sa podľa vás dajú využiť v medicíne?
Peľ sa používa pri nechutenstve alebo po operáciách na rekonvalescenciu u starších ľudí a aj ako vhodný zdroj aminokyselín a bielkovín. Má vyvážený pomer tukov, cukrov a bielkovín a je vhodný aj pre alergikov. Hovorí sa, že využiteľnosť látok v peli je 15 percent. Treba ho dobre požuť, aby sme narušili guľôčky peľu, potom sa z nich uvoľnia prospešné látky. Na pár dní ich môžete dať do medu, potom prasknú. Uvádza sa, že peľ regeneruje pečeň a znižuje aj cholesterol.
Propolis je najlepší antibakteriálny včelí produkt, ešte lepší než med. Jeho nevýhodou je aplikácia. Robia sa z neho alkoholové tinktúry. Dávať ich na chronickú ranu, kde sú baktérie, by bolo bolestivé. Propolis slúži aj na hojenie bradavíc. Ak sa na ranu aplikuje med alebo propolis, ľudia môžu pociťovať štípanie. V minulosti sme mali dvoch pacientov, ktorí prerušili účasť na klinickom výskume práve z toho dôvodu, že ich procedúra štípala. Ide však o výnimky.
Nehrozí, že sa do včelích produktov dostanú nebezpečné látky, ak sa na poliach používajú pesticídy?
Keď je to v nízkych dávkach, včely to môžu prežiť, ale keď to v zime konzumujú, na jar sa môže stať, že vymrie celá kolónia. Postreky menia správanie včiel a môžu ich aj zahubiť. Dúfam, že medzi poľnohospodármi a včelármi dôjde k väčšej súhre, aby poľnohospodári používali postreky, ktoré sú pre včely menej nebezpečné alebo aby postrekovali v noci, keď včely nelietajú. Ak sa postrekuje ráno, chemikálie sa dostanú do nektáru. Chápem, že poľnohospodári potrebujú mať výnosy a musia bojovať so škodcami, no ako keby si neuvedomovali, že včely im to opeľujú.
Čo sa týka ľudí, v mede sú toho stopové množstvá a na nás to nemá žiaden vplyv. Včely zápasia s viacerými patogénmi, existuje okolo 25 vírusov, ktoré ich vedia ničiť. Je tu aj klieštik, ktorý im výrazne ubližuje. V mede sa látky ako nikotinoidy, ktoré sa striekajú na polia, nedokazujú. Vedia to spraviť niektoré ústavy, napríklad v Nemecku v Brémach, ale analýzy sú veľmi drahé a včelárom sa neoplatia aj preto, že to ľuďom neškodí. Len včelám.
Klesajú počty včelstiev?
Ešte pred nežnou revolúciou bolo na území Slovenska okolo 700-tisíc včelích rodín. Momentálny stav je okolo 250-tisíc rodín. Po revolúcii bol výrazný skok nadol, ľudia prestali včeláriť. V minulosti sa s včelami dosť kočovalo, dnes sa už nekočuje, čiže k poklesu došlo aj preto. Navyše, repka a iné rastliny sú tak upravované, že to znižuje výnosy medu, takže sa to z ekonomického hľadiska neoplatí robiť. Včely musíte zakŕmiť, aj keď máte nulovú znášku. Včelárenie je tvrdý biznis a živiť sa ním v týchto podmienkach je dosť ťažké.
Počty kolónií a rodín neklesajú len u nás, ale celosvetovo. Napríklad v Spojených štátoch klesli počty včelích rodín za niekoľko posledných tokov až o tretinu. Je to výsledkom súhry viacerých faktorov od prirodzených patogénov cez nižšie výnosy pre pesticídy až po to, že sa včeláreniu venuje čoraz menej ľudí.
Čo by sa stalo, ak by vymreli všetky včely?
Určite by sa zmenila dostupnosť ovocia a zeleniny po celom svete. Niektoré plodiny sú bytostne závislé od opeľovania včelami. Verím však, že až také zle to nikdy nebude. Ak by vymreli včely, tak náš ekosystém bude taký zdevastovaný, že vymrú aj iné druhy hmyzu a živočíchov.
Ako žijú včely?
Na včely sa musíme pozerať ako na superorganizmus. Ak by sme izolovali päť včiel a skúmali ich, veľa by sme sa o ich živote nedozvedeli. Včely tvoria superorganizmus so stanovenou hierarchiou, kde je pevne dané, kto čo a ako robí. Každý okamih svojho života má včela nejakú úlohu. Počas svojho života si prejde všetkými štádiami, ako je čistička, staviteľka plástu a dojčička, keď sa stará o larvy. V poslednom štádiu je lietavkou a zbiera medovicu a nektár z kvetov. Umrie na úplné vyčerpanie a prepracovanosť. Život včely je krátky a náročný. V lete žije okolo štyri až šesť týždňov. Hovorí sa, že jedna včela donesie do úľa iba tretinu malej lyžičky nektáru a premení ho na med. Nektár zahusťujú do správnej hustoty a keď má dosť nízke percento vody, zaviečkujú ho. To im slúži ako potrava na prezimovanie. Keďže včelám med berieme, neostáva im nič iné, ako po nektár neustále lietať. Zaujímavé je, že v úli je úplná tma, takže všetky aktivity vykonávajú potme.
Ako včely prečkajú zimu?
Keď je zima, včely majú zásoby a to obdobie sa snažia nejako prežiť. Neprekáža im, keď je veľká zima až mínus 20 stupňov. Horšie je, keď sú infikované vírusmi a je veľa klieštika. Vtedy nevedia prežiť ani miernu zimu. V zime sú včely na rámiku a migrujú podľa toho, kde sú zásoby. Matka je v strede klbka, včely sa striedajú, menia pozície a klbko zahrievajú. Aby včely prežili zimu, potrebujú dostatočné zásoby medu. Na jar, keď je okolo desať stupňov, vyletia na taký špacír a vykalia sa. Včely nekalia do úľa a celú zimu to držia. Ak sa vykalia v úle, mali chorobu a vtedy je to zlé. V takom prípade mnohé z nich neprežijú zimu. Ak by sme na jar s včelami nerobili nič a v úli nechali med, mali by malý priestor, tak by sa vyrojili. Takzvané včely pátračky by hľadali nové vhodné pôsobisko. Keď ho nájdu, vrátia sa späť do úľa, ostatným včelám dajú vedieť, že našli nový vhodný priestor a roj tam odletí.
Ako sa z včely stane matka?
Z každého vajíčka môže vzniknúť matka. Záleží na tom, čím je kŕmená. Ak ju kŕmia iba materskou kašičkou, vznikne matka. Ak po dvoch, troch dňoch kŕmia zmesou, v ktorej je nielen materská kašička, ale aj med, vzniká robotnica. Jediný rozdiel je teda v potrave. Matka je zdrojom feromónu, vďaka ktorému včely vedia, že k nej patria. Ak by ste do úľa dali cudziu matku, včely by ju hneď zabili a dali von, lebo nemá ten správny pach. Matka má svoju suitu zopár včiel, ktoré ju kŕmia a je približne raz tak veľká ako bežná včela. Žije tri až štyri roky. Matku oplodní niekoľko trúdov, potom dokáže denne položiť okolo 2-tisíc vajíčok.
Môže byť v úli viac matiek?
Keď z úľa vyletí stará matka, včely si natiahnu niekoľko nových materských buniek. Ide o zvislé bunky, do ktorých ešte stará matka položí vajíčko. Materská bunka je zaviečkovaná a vnútri sa vyvíja nová matka. Takých vajíčok môže byť niekoľko, aj štyri či päť. Prvá matka, ktorá sa prehryzie, prepichne ostatné včely, ktoré sa ešte neprehrýzli. V úli môže byť len jedna matka. Má svoj feromón a neexistuje situácia, že by v úli boli dve matky s dvomi rôznymi feromónmi. Môže tam byť matka, ktorá je taká stará, že jej feromón už vyprchal, ale aj ona ide väčšinou preč.
Akú úlohu plnia trúdy?
V úli neexistuje, že by sa niekto flákal. Nie je to ako pri ľuďoch, že by dvaja makali a zvyšok sa viezol. Pri včelách makajú všetci s výnimkou trúdov. Aj na mužov sa hovorí, že „ty si takú trúd“, čo znamená, že nič nerobí, sedí doma a nechá sa obskakovať. Od včiel sa trúdy nechávajú kŕmiť. Zahrievajú úľ, keď je väčšia zima, no ich hlavnou úlohou je oplodniť matku. Trúd, ktorému sa to podarí, zomiera. Ale to sa stane iba niekoľkým z nich, ostatní žijú v úli a sem-tam z neho vyletia. V auguste ich včely vyženú, lebo sú už zbytoční.