Nenechajte si pri nákupe medu ťahať medové motúzy popod nos.
V zime a v čase Vianoc je po mede obrovský dopyt. Regály v obchodoch sú plné, no nie vždy ide o kvalitný med.
Prinášame vám 10 tipov od včelára, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa rôznym lacným napodobeninám a nepodľahnúť reklame.
1. Značka “bio” ešte nič neznamená
To, že je med bio-certifikovaný, nemusí nič znamenať. Smernice bio-certifikácie sa dajú ľahko oklamať a aj kontroly sú založené skôr na dôvere, než na dôslednom preverovaní.
Med s nálepkou “bio” má len vyššiu šancu, že včelár nepoužíva tvrdú chémiu pri liečení včiel od parazitov. Ak však máte na výber len medzi medom z veľkoobchodu – ktorý je často zmesou lacných medov z Ukrajiny – a biomedom zo Slovenska, biomed je určite bezpečnejšia voľba.
2. Med od veľkovčelára nemusí byť zlý
To, že má včelár 300 včelstiev, kvalitu jeho medu neovplyvňuje. Rozdiel je iba v efektivite práce. Existujú ale veľkopredajcovia, ktorí skupujú med od včelárov z okolitých krajín (Ukrajina, Poľsko, atď.), zmiešavajú medy dokopy a predávajú ich v jednej fľaši.
Je ťažké dokázať kvalitu medu, keď pochádza od desiatok rôznych včelárov.
3. Dobrý med nemusí mať certifikát
Ako takýto med nájsť? Hľadanie starších včelárov s kvalitným medom bude na internete väčšinou márne. Túto možnosť na prezentáciu nevyužívajú. Do popredia sa však predierajú napr. Medový obchod, Bio-včielka, Svet Medu.
Priam v srdci slovenského včelárstva stojí včelárska škola pod Bánošom v Banskej Bystrici, kde zoženiete med najvyššej kvality.
4. Med od tatranských a “mestských” včiel sa nelíši
Včela do bunky ukladá vždy čistý produkt. Okolité prostredie skôr ovplyvní jej životnosť. Na samotný med potom vplýva to, ako včelár časuje liečbu a dokrmovanie včiel – resp. či pri stáčaní medu nestočí iba cukrovú vodu prípadne med s obsahom rezíduí.
Na Slovensku s tým ale u väčšiny včelárov nie je problém. Ak si preto máte vybrať medzi medom z obchodu a medom od včelára, vždy voľte včelára.
5. Nie je dôležité, z ktorého regiónu med pochádza
Rozdiel medzi medom zo západného a východného Slovenska je zanedbateľný. Treba sa skôr včelára spýtať, kam (na čo) jeho včely lietajú. Ak je to iba jedna veľká pláň repky či slnečnice, med síce môže byť chutný, ale nie taký výživný ako napr. zmiešaný kvetový, ktorý obsahuje väčšie spektrum živín.
6. Podľa kryštalizácie med nesúďte
Kryštalizácia je bežný jav. Neznamená, že by bol med kvalitnejší alebo menej kvalitný. Repkový, prípadne zmiešaný kvetový med skryštalizuje pomerne rýchlo. Naopak agátový bude tekutý oveľa dlhšie.
Preto sa u kvetových medov často stretneme s tzv. pastovaným medom, kedy včelár postupným miešaním ešte tekutého medu a rozbíjaním malých kryštálikov cukru, dovedie med do pastovej hmoty.
Ak si kúpite med a skryštalizuje vám, viete ho vrátiť do tekutého stavu. Stačí ho na pár hodín udržiavať pri teplote 50 °C (pri vyššej ho už znehodnotíte). Pastovaný med už tekutý nebude nikdy.
7. Na “zaručené” testy na odhalenie falšovaného medu zabudnite
Internet je plný rôznych “zaručených” spôsobov, ako odhaliť falšovaný med. Od informácie, že “prírodný med nie je lepkavý” až po test s papierom a podobné testy, ktorými by väčšina skutočných kvalitných medov neprešla.
Jediným zaručeným spôsobom je poslať med na chemický rozbor. Druhá, oveľa jednoduchšia a menej nákladná cesta je nájsť si včelára, ktorému môžete dôverovať.
8. Nie každá reklama je dôveryhodná
Med, ktorý má za sebou množstvo reklamy a marketingu, spravidla nie je o nič kvalitnejší a chutnejší, než med od väčšiny slovenských včelárov.
9. Med ochutený len kvalitnou surovinou
Včelári už často miešajú svoj med s ďalšími ingredienciami – od orechov, škorice až po sušené ovocie. Kvalitu medu to síce neovplyvní, problém je skôr v samotnej surovine, ktorá sa do medu pridáva.
Vždy je dobré sa včelára spýtať na pôvod pridávaných surovín, aby ste sa uistili, že tam nešli napr. orechy z veľkoobchodu, ktoré sú často zoxidované.
10. Dbajte na správne skladovanie
Nákupom kvalitného medu to nekončí. Skladovaním si viete trvácnosť medu buď predĺžiť, alebo rapídne skrátiť. Častý problém je nechávanie voľne otvoreného medu niekde na slnku, pri klobáskach alebo pri niečom s výraznou vôňou. Med nasaje pach a kratšiu dobu zostane tekutý.
Ďalším zlozvykom je aj pridávanie medu do vriaceho čaju. Úplne ho tým znehodnotíte. Treba počkať, kým vychladne aspoň na 50 °C. V zásade platí, ak je nápoj príliš horúci pre váš jazyk, bude horúci aj pre med.
